Dezinformačná spoločnosť

Z času na čas sme vo svojom živote vystavení rôznym tvrdeniam o tom, čo nás čaká. Proroci našej budúcnosti pracujú na rôznych úrovniach, pričom platí zaujímavá úmera - za osobnú predpoveď zaplatíme v hotovosti spravidla viac ako za predpoveď globálneho vývoja celého ľudstva. Tento pozoruhodný fakt pritom korešponduje so skutočnosťou, že na rozdiel od osobných veštieb sa na globálnych víziach budúcnosti sveta spravidla pracuje "vedeckými" (tfuj!) metódami. Spomenutý postreh o finančnom ohodnotení veštca teda jasne naznačuje čo si o "vede" myslí prostý ľud. Domnievame sa však, že je načase aby sa nielen neviditeľná ruka trhu, ale aj pataveda jasne vyjadrila k predmetu skúmania - k charakteru spoločnosti ako takej.

Tzv. "vedecké" metódy prognózovania sú charakteristické tým, že ich autori sa ponorení do minulosti snažia nájsť vybrané črty, ktoré podľa ich názoru najlepšie charakterizujú tú-ktorú etapu vývoja ľudskej spoločnosti. Pomocou takýchto ad hoc charakteristík potom pomenujú vývojové obdobia, ktoré vidia len oni sami, a prorokujú, že vybrané charakteristiky v budúcnosti nadobudnú také hodnoty, aké doteraz ešte nenadobudli - a prognóza budúcnosti ľudstva je hotová. Podobným spôsobom vzniklo aj tvrdenie, podľa ktorého ľudstvo stojí na prahu (alebo už tesne za prahom) tzv. informačnej spoločnosti.

Domnievame sa, že práve tu sa skrýva závažný omyl všetkých prognostikov, futurológov a iných "vedcov" (tfuj!). Na jasných, konkrétnych a nespochybniteľných príkladoch ukážeme, že ľudstvo nie že stojí na prahu, ale už dávno je hlboko v - nie informačnej, ale v skutočnosti dezinformačnej spoločnosti, teda spoločnosti, v ktorej dezinformácie sú všadeprítomné a hlboko zakorenené - až do takej miery, že tvoria súčasť normálneho života i tzv. duchovného bohatstva ľudstva.

Chceli by sme pritom zdôrazniť, že v našej práci sa nebudeme zaoberať existenciou dvoch známych kategórií dezinformátorov, t.j. politikmi a tajnými službami. Koniec koncov o týchto sa to všeobecne vie a na tento účel si ich aj platíme z našich daní - naša práca by v tomto smere teda nepriniesla žiaden objav. O čom sa však nevie je to, že prakticky v každej spoločnosti sa dezinformačnej činnosti venuje oveľa viac ľudí - nadšencov, ktorých práca nie je prakticky vôbec, ani len morálne, docenená. Našou prácou teda chceme poukázať predovšetkým na existenciu nespočítateľného množstva dezinformátorov, ktorí na rozdiel od politikov či tajných služieb sú prehliadaní a nedostáva sa im uznania zodpovedajúceho ich úsiliu a úlohe v dejinách (a budúcnosti) ľudstva.

Z priestorových dôvodov tu uvedieme len štyri príklady. ktoré sú však vybrané tak, aby jasne poukázali na existenciu a úspechy dezinformačných aktivít, a to nielen v súčasnosti či nedávnej minulosti, ale aj hlboko v histórii ľudstva. Patrí sem "zobrazovanie hôrnych chlapcov", "ako vyzerala Snehulienka", "umiestnenie neba a pekla" a "umiestnenie človeka na vývojovom rebríčku".

Zobrazovanie hôrnych chlapcov

Pozorný pozorovateľ si zaiste všimol, že prakticky všetky vizuálne stvárnenia Jánošíka a jeho družiny nám predstavujú hôrnych chlapcov v štýlovom oblečení jasných farieb, bez známok poškodenia či ušpinenia. Ani literárne pramene sa nezmieňujú o tom, žeby sa naši hrdinovia vyznačovali aj niečím iným ako preskakovaním vatry, popíjaním a vyspevovaním v krčmách, meraním "anglie" od buka do buka, rozdávaním hotovosti, objímaním krásnych dievčat či visením na šibenici. O tom, do akej miery takéto stvárnenia odrážajú realitu, sa môže presvedčiť každý, kto buď experimentálne skúsi stráviť v lesoch čo len týždeň či dva bez príslušnej infraštruktúry (pračka, zubná kefka, toaletný papier, teplá voda, náhradné spodné prádlo, šijacie potreby a podobne), alebo si výsledok takého experimentu vie živo predstaviť. Teda žiadne belostné košieľky, červený dolomán, hladko vyholení zbojníci, ale práve naopak - špinavé, zhúžvané, prepotené a otrhané oblečenie na zarastených osobách, ktorých bozky či objatia mohli strpieť iba také dievčatá, ktoré smrdeli rovnako ako oni. O úrovni krčiem, do ktorých vpustili takéto indivíduá ani nehovoriac.

Ako vyzerala Snehulienka

Dezinformácie však nie sú charakteristické iba pre Slovensko. Zoberme si hoci napohľad jednoduchú otázku "ako vyzerala Snehulienka". Rôzne viac či menej umelecké diela nás unisono presviedčajú, že Snehulienka bola mladá krásavica - na druhej strane sa jednotlivé zobrazovania navzájom predsa len líšia, z čoho vyplýva že autori takýchto zobrazení, snaživí dezinformátori, neboli koordinovaní a jednotne metodicky usmerňovaní. Kto sa však nad známou rozprávkou hlbšie zamyslí, musí ho zaraziť niekoľko tvrdení, ktoré evidentne unikli pozornosti tvorcov falošného, nakašírovaného obrazu Snehulienky. Predovšetkým si všimnime fakt, že siedmi trpaslíci žili svorne v osamelej chalúpke. Ak pripustíme pravdivosť ich štandardného zobrazovania s bradou, jasne nám z toho vyplýva že sedem osôb, všetko mužského pohlavia, riadne dlhú dobu svorne žilo spolu - už tento samotný fakt by mal vypovedať niečo o ich orientácii. Zjavenie sa osoby opačného pohlavia by v takomto uzavretom spoločenstve znamenalo rozhodne čosi iné ako srdečné prijatie a následný spoločný "rodinný život".

Ďalším zaujímavým faktom je pridusenie Snehulienky kúskom jablka, ktoré jej ostalo v krku a evidentne zablokovalo dýchacie cesty. Keby bola Snehulienka naozaj taká, ako je zobrazovaná, t.j. mladé dievča s tenkým a pomerne dlhým krkom, trpaslíci by museli byť slepí, resp. bezrukí, že by ani pohľadom, ani ohmatávaním Snehulienky neobjavili existenciu zmieneného kusa jablka v jej krku. O takýchto defektoch trpaslíkov však rozprávka nič nenaznačuje. Ponúkame vysvetlenie, ktoré zároveň korešponduje z vyššie zmieneným postrehom o hladkom zžití sa Snehulienky s jednoznačne homosexuálne orientovanou komunitou trpaslíkov - Snehulienka mala bradu - a to takú dlhú, že jej zakryla hrdlo a teda trpaslíci nemohli objaviť existenciu zmieneného kusa jablka uzatvárajúceho Snehulienkine dýchacie cesty. Obvyklé zobrazovanie Snehulienky nie je teda ničím iným ako zručnou a úspešnou dezinformáciou pridanou k inak celkom zaujímavému a poučnému príbehu.

Nebo, peklo, anjeli a čerti

Priam školským príkladom neuveriteľného úspechu dnes už neznámych dezinformátorov je všeobecne rozšírená predstava o umiestnení neba a pekla a o výzore ich obyvateľov - anjelov, resp. čertov. Krátko pripomeňme, že hoci sa nájdu jedinci popierajúci existenciu zmienených entít, ich umiestnenie (peklo pod zemou, nebo niekde medzi obláčikmi) či charakteristické črty (anjeli krídla a ľahké, voľné, polopriesvietné oblečenie, čerti rohy, chvost a husté ochlpenie celého tela) nikto nespochybňuje a sú prakticky bezo zmeny uvádzané prakticky vo všetkých vizuálnych či písomných dielach.

Zmienené umiestnenie neba/pekla, resp. vizuálne stvárnenie anjelov/čertov reprezentuje naozaj gigantický úspech dnes už neznámych dezinformátorov, ktorým sa - ako ďalej ukážeme - podarilo obrátiť skutočnosť doslova hore nohami. O čo ide? Ako vieme, teplota pod povrchom zeme je spravidla vyššia ako na povrchu, a stúpa s rastúcou blízkosťou k stredu Zeme. Ak je teda peklo umiestnené pod zemou, vládne v ňom teplo, ba až horúčava. Štandardná výbava čertov - husté ochlpenie sa však hodí skôr do mrazivého prostredia, kde sa plne uplatní aj ich pracovná náplň pozostávajúca z neustáleho prikladania pod kotle a varenia. Pre pobyt v horúcom prostredí sú oveľa lepšie vybavení anjeli - ľahké ošatenie a krídla, ktorými sa môžu ovievať. Na druhej strane čím vyššie nad povrchom zeme, tým pribúda chlad, na ktorí anjeli rozhodne nie sú primerane vybavení, zato čerti áno (kotle, ochlpenie). Je predsa nemysliteľné, aby Všemohúci o tomto všetkom nevedel a rozhodol o takom umiestnení neba a pekla, resp. o výbave anjelov a čertov - môžme teda urobiť uzáver, že doterajší široko akceptovaný obraz neba a pekla, resp. anjelov a čertov je výsledkom neuveriteľne zručnej a mimoriadne úspešnej dezinformácie, ktorej počiatky siahajú značne ďaleko do minulosti ľudstva.

Človek ako vrcholný stupeň vývoja

Pravdepodobne najkolosálnejšia dezinformáciou je známe tvrdenie, podľa ktorého človek predstavuje vrchol vývojového rebríčka. Hoci toto tvrdenie je pre vnímavého a nezávislého pozorovateľa zrejmým nezmyslom, pre ostatných uvedieme jasný a nespochybniteľný dôkaz. Pripomeňme si známy poznatok, že keď sa človek "posilní", a potom sa ešte viac "posilní", a ešte to niekoľkokrát zopakuje, výsledkom je jeho stav výstižne nazvaný "opica". Je evidentné, že keďže sa človek potrebuje riadne posilniť aby dosiahol úroveň opice, tvrdenie o jeho postavení na vrcholku vývojového rebríčka je očividne obyčajnou dezinformáciou.

Záver

Na konkrétnych príkladoch sme ukázali, že dezinformácia je významnou charakteristikou ľudskej spoločnosti, a to nielen súčasnej, ale aj minulej, z čoho vyplýva aj oprávnenie používať pre všetky doterajšie formy ľudského spolunažívania označenie dezinformačná spoločnosť. Vzhľadom na úspechy, ktoré na poli dezinformácie ľudstvo dosiahlo, sa dá predpokladať že dezinformácia ostane integrálnou súčasťou spoločnosti aj v budúcnosti. A sľubovaná "informačná spoločnosť"? Nepochybne ide o pokus o dezinformáciu, pokus, ktorého úspešnosť posúdi až budúcnosť.