logo_sm

 
Pridané: 7. 12. 2005 | Patavedecký seminár na FMFI UK, raný december 2005 o 14.30

O dlhom j a o patavedeckom meraní rýchlosti svetla,

čiže - ako merať tak, aby vyšla vopred daná konštanta

Andrej Ferko

“… jen neptej se proč…”

Otázky,
pieseň hudobnej skupiny Olympic

Abstrakt

Tento referát sa – okrem abstraktu - člení na úvod, jadro a záver. Abstraktne možno povedať, že rozoberá niektoré takmer irelevantné súvislosti piesne Otázky (českej hudobnej formácie Olympic) so sv. Konštantínom a širší kontext legitímnych implikácií presného a presnejšieho merania určitých javov v prírode a spoločnosti. Zároveň upresňuje jedno všeobecne známe miesto, hneď za malým c (oi. resp. napr. v populárnej rovnici E = mc2 ai. apod. atď.), kde sa definitívne končí veda aj pseudoveda – a začína pataveda.

Kľúčové slová

Font design, MP3, ASCII, IS 646, IS 2022, UNICODE (UTF-8), RTF, XML

Úvod

Na úvod si pustíme neziskovú akademickú študijnú ukážku MP3 kódovanej piesne Otázky od hudobnej skupiny Olympic a budeme sa popritom všetci mať - možnosť slobodne si rozpremýšľať, ako súvisí s patrónom Európy sv. Konštantínom.

(Zaznela ukážka, v ktorej bolo dvakrát dobre počuť trojveršie

“Rád tě mám,
jen neptej se proč.
Nevím sám.”
)

Jadro

Ako všetci dobre vieme, najstarší známy font designer sa volal trojmenom sv. Konštantín-Filozof-Cyril (827 Solún – 14. 2. 869 Rím) a pokúšal sa tu u nás si pred časom do praxe zaviesť južnoslovanské nárečie z okolia Solúna-Thessaloniki, dnes už vieme, že neúspešne. Jeho font sa nazýva glagolica a inšpiroval sa gréckou abecedou, autorským dielom dnes už neznámeho font designera. V solúnskom južnoslovanskom nárečí však 14 hlások v gréckej abecede Gréci nemali, 24 mali. Pred sv. Konštantínom sa teda popri 24 prevzatých riešeniach zo staršieho dizajnu otvorila sloboda voľby a 14 hlások si vyriešil, ako si vedel, resp. ako mu vnukla Božia prozreteľnosť, ktorej sa v tých časoch pripisovala väčšina inšpirácií. Domnievame sa však, že táto inšpirácia čiastočne zahaprovala - niektoré hlásky si nevšimol ani sv. Konštantín ani neskorší jeho nasledovníci. Tento bezútešný stav a donebavolajúca nekomplexnosť pretrvávajú dodnes!!! Pripisujeme to ani nie Božej prozreteľnosti, ale aj takmer nulovej frekvencii. Bolo si naozaj ťažko navrhovať fontovú reprezentáciu pre zriedka používané e-e alebo mhm, ak si ich sv. Konštantín-Filozof-Cyril (v ďalšom KFC) nevšimol resp. ani nemal ako všimnúť.

Tieto dve takrečeno prednozubnozadnoopodnebné hlásky sa takpovediac konsonanto-disonantového typu, z ktorých ešte jedna dokonca spadá do pred 11 storočiami vôbec a naskrze nerozvinutého bruchomluvectva, sa teda do glagolice nedostali. Neskoršie východoeurópske fonty – cyrilika (azbuka) a latinka – si tento omyl zafixovali, takže aj najneskoršie fonty ako napr. Morzeovka (1844 prvý telegram medzi Washingtonom a Baltimorom, font dizajnér Samuel Finkley Breese Morse (v ďalšom SFBM), 27. 4. 1791 – 2. 4. 1872, morzeovka je pôvodne pípajúci font (peep font) vhodný na zobrazovanie abecedy už na dvojpixlovom displeji) ignorujú celý rad hlások. A škoda reči o tom, že bruchomluvci netvoria hlásky tak, ako si to predpokladajú jazykovedci. Predvediem si – sebe aj vám - teraz so zalepenými ústami hlboko v tele tvorenú hlásku, ktorá by sa matne dala opísať reťazcom ulp a vnútorné jednoslabičné zhíknutie typu fíha. Prosím, aby ste si na rozdané papieriky navrhli svoju ich reprezentáciu. (Demonštrácia.) Najlepšie riešenie teraz – ako je na Patavedeckom seminári zvykom - vylosujeme a odteraz sa bude používať aj v literárnej a slovesnej praxi. (Zber návrhov. Losovanie. Víťazné dva návrhy pre vnútorné ulpfíha sa napíšu na tabuľu.)

Nemusíme ale ísť ani do takej hĺbky. Pred našimi očami si žijú, ak to tak možno povedať, aj mnohé ďalšie hlásky, ktoré sú doposiaľ v našich abecedách i fontoch zachytené spôsobom porovnateľným veľmi približne so zachytením dejín Slovenska vo väčšine doteraz publikovaných dejín sveta – ničového nič. Publikované, aj na Patavedeckom seminári, bolo napríklad u s vukáňom (ďalej pomocne písané ako vu, vyslovované ale prirodzene inak ako vu v otrepanom medzinárodnom dejá vu). Uvažujme teda slová ako pompa, kompa, ďompa - a nenechajme sa vyrušiť tým, že ďompa zatiaľ nemá význam. Korektne utvorený genitív plurálu je pômp, kômp, ďômp, o čom nikto z nás ani len nezapochybuje, napriek tomu, že ďompa, dômp doposiaľ nemá význam. V abecede a inde ale chýba u s vukáňom, ktoré by vhodne doplnilo donebavolajúcu medzeru povedľa o s vokáňom. Uvažujme slová ako pumpa, žumpa, ďumpa. A nenechajme sa vyrušiť tým, že ďumpa zatiaľ nemá význam. Korektne utvorený genitív plurálu je pvump, žvump, ďvump, o čom zase nikto z nás ani len nezapochybuje, ale inak nič pre to nespraví. Áno, je to popritom všetkom aj priamy dôsledok našej nepochopiteľnej ľahostajnosti. Podobná nezrovnalosť, naopak, prežíva v slove softvér, kde ktosi zaviedol neexistujúce dlhé e. Toto dlhé é sa líši od platného dlhého é tým, že neexistuje - len ho mnohí a čoraz mnohejší bezmyšlienkovito a ešte bezmyšlienkovitejšie používajú. Potrebovali by sme iné dlhé é, a to na vyjadrenie dobre a všeobecne známeho kozieho mekotu me-e-e-e. O toto kozie e však nikto z doterajších normotvorcov nepodbal ani nedbá, hoci na rozdiel od dlhého é v slove softvér reálne existuje. Uvedené príklady názorne a nástojčivo preukazujú, že nezrovnalostí a neporiadkov, ktoré by bolo treba alebo načim v novej historickej a poznávacej situácii principiálne naprávať, je veru neúrekom.

Teraz zdanlivo odbočíme...

Profesor Rupert Sheldrake vo svojej knihe Sedem experimentov, ktoré by mohli zmeniť svet, český preklad ISBN 80-903209-0-2, Praha: ELFA 2005, na strane 177 píše o poklese rýchlosti svetla od roku 1928 do roku 1945. (Mimochodom, Sheldrake ukazuje aj nekonštantnosť viacerých iných konštánt, Planckovej a pod.) Už v predchádzajúcom príspevku na Patavedeckom seminári sme so spoluautorom Romanom Benešom v texte Rýchlosť svetla a rýchlosť tmy analyzovali a syntetizovali rýchlosť svetla a rýchlosť tmy a podali sme aj nezvratný (miestami dokonca vedecký) dôkaz o nekonečnej rýchlosti tmy. Použili sme pritom Fizeauov experiment z konca 19. storočia. Text potom po seminári vyšiel aj v druhom najstaršom literárnom časopise v Európe - v Slovenských pohľadoch – a na prvej najmladšej patavedeckej stránke http://pataveda.cuzco.sk/. Profesor Sheldrake ilustruje situáciu pre rýchlosť svetla vo vákuu na nasledujúcom obrázku, kde Fizeauovo meranie chýba, lebo by sa nezmestilo do zvolenej škály. (V danej škále príslušná značka vychádza niekde na predchádzajúcej strane.) Vtedy rýchlosť svetla vo vzduchu vyšla 313 270 kilometrov za sekundu, ako uvádza na s. 14-15 stredoškolská učebnica fyziky PIŠÚT, J. et al. 1998. Fyzika pre 4. ročník gymnázií. 327 s. Piate vydanie. ISBN 80-08-02871-8. Bratislava: SPN 1998. Toto meranie rýchlosti svetla sa dialo pomocou ozubeného kolieska a experiment navrhol prezident Francúzskej akadémie vied Armand Hippolyte Louis Fizeau (1819-1896, v ďalšom AHLF), podľa ktorého sa dnes pravdepodobne nazýva celá fizeauika.

c

Obr. 1: Obr. 14 na s. 177 in: SHELDRAKE, R. 2005. Sedem experimentov, ktoré by mohli zmeniť svet. ISBN 80-903209-0-2. Praha: ELFA 2005. Jemným natočením obrázka vizualizujeme miernu váhovanú prevahu frekvencie neskorších meraní v okolí strednej hodnoty rýchlosti svetla c(t). - - - Ako vidno :), sám Sheldrake si nechal vnútiť patavedecké písanie c bez vedeckého (t).


Ako vidíme v prehľade storočia meraní, rýchlosť svetla nie je c, ale c(t), závisí od času. Aby sa ale ušetrilo písanie (t), čo sú hneď tri znaky, dohodla sa úzka skupinka ľudí, že rýchlosť svetla bude konštanta a bude sa písať stručne c. Tým sa ušetrí mnoho času. Podobné dohody, ako uvádza Sheldrake, uzavreli aj o niektorých iných fyzikálnych konštantách, základných kameňoch nášho vedeckého poznania vesmíru a všehomíra. Prizrime sa, ako postupovali pri zabezpečení konštantnosti pre c(t). Pretože rýchlosť svetla sa menila v čase, musela sa merať sama sebou, aby čas vypadol. Boli dve možnosti – vyjadriť pomocou rýchlosti svetla sekundu alebo meter. Voľba padla na meter, ktorý sa odvtedy stal elastickým. Meter je samovzťažne odmeraný rýchlosťou svetla a rýchlosť svetla - metrom. Hotovo.

Teraz nezdanlivo pribočíme, t.j. vrátime sa z odbočky...

Na úvod návratu z odbočky si poznove pustíme študijnú neziskovú akademickú ukážku MP3 kódovanej piesne Otázky od hudobnej skupiny Olympic a budeme popritom všetci mať poslednú možnosť slobodne popremýšľať a porozhutovať, ako a či súvisí s patrónom Európy sv. Konštantínom.

(Zaznela ukážka, v ktorej bolo dvakrát dobre počuť trojveršie

“Rád tě mám,
jen neptej se proč.
Nevím sám.”
)

Nevieme presne, čo všetko získavajú fyzici, ktorí si inherentne patavedecky zabezpečili, že rýchlosť svetla sa takpovediac doživotne stala konštantou. Možno však získavajú to isté, čo Olympic. Získavajú minimálne čas. Počítajme časový zisk Olympicu. Pieseň Otázky má trvanie 4:13 (čitateľ tu rozmerovo označuje minúty a menovateľ sekundy, v skutočnosti sa pri tomto zápise nedelí ale naopak, nejako protirečivo sa to chápe akoby to bolo spolu, nerozdelene). Na dvoch miestach piesne sa poskonča slova neptej vyskytuje ono dlhé j. Menovite ide o časové intervaly (1:25, 1:27) a  (2:56, 2:59). Ich miera je 3 a 4 sekundy, zaokrúhlené nahor, spolu 7 sekúnd. Pretože čas sú peniaze, pri prevode 4:13 na sekundy teraz použijeme platný kurzový prevod 1 minúta = 60 sekúnd. Výjde nám 253 sekúnd, bez zaokrúhľovania, sčítaním nám vypadol symbol delenia. Nezaokrúhľovanie robíme rýdzo demokraticky – ani nahor ani nadol. Podrobnejšie o demokracii a zlomkoch pojednáva príspevok doc. Mariána Fecka. Akú časť z 253 predstavuje 7 sekúnd? Predstavte si, je to približne 2.8 percenta, presnejšia hodnota zlomku 7/253 = 0.027667. Teraz aj vidno, prečo si dlhé j nemusel všimnúť KFC, svätý Konštantín-Filozof, teda Cyril, a to aj keby do omrzenia počúval v tom čase nedostupnú empétrojku. Nepísaním (t), čo sú hneď tri znaky, sa celosvetovo ušetrí záplava času. Natiahnutím j z takpovediac nehonorovanej podsekundovej oblasti na sedemsekundový interval Olympic získal nielen čas, ale aj peniaze. Ak tantiémy za mnohoročné a viacgeneračné šírenie tejto piesne predstavujú, napríklad, celkovo 253 tisíc korún, tak Olympic zarobil na predĺženom j doteraz 7 tisíc. Veď čas, to sú peniaze, a peniaze často nie sú, napísal básnik Dušan Valúch. Aj v piesni Otázky sú ešte rezervy – je tam celý rad iných, predĺžiteľných j a iných, za normálnych okolností neslabikotvorných spoluhlások.

Pieseň Otázky fakt nebola sv. Konštantínovi v jeho časoch dostupná, podobne ako kódovanie MP3. Preto si pri tvorbe glagolice neuvedomil potrebu vyjadrenia dlhého j.

Dlhé j sa tak kvôli svojej nízkej frekvencii dostalo mimo glagolice, cyrilice, latinky, ba aj morzeovky. Na druhej stranej aj dlhé j ako objektívne rozpoznaná minorita má svoje demokratické práva, konkrétne právo na reprezentáciu vo fontoch a znakových sadách a nadstavbových formátoch a značkovacích jazykoch v zmysle medzinárodnej metanormy SGML (Standard Generalized Markup Language) – napríklad HTML, XML...

Záver

Na úvod záveru si nevyhnutne musíme položiť otázku, ako zabezpečiť – podobne alebo analogicky ako poniektorí merači rýchlosti svetla -, že doterajšie v praxi osvedčené znakové sady, americká ASCII, svetová 7-bitová norma IS 646, 8-bitová IS 2022, či 16-bitová UNICODE (UTF-8), a ich nadstavbové formáty ako RTF alebo XML sa už takpovediac doživotne nebudú nezodpovedne meniť, ako to hazardne predvádza aj tento referát. Musíme s vedomím zodpovednosti za vývoj praxe ako projekcie poznania definitívne zariadiť, ako spraviť fonty a všakovaké všeličo súvisiace, čo by bolo nepraktické neustále prerábať, poučení meračmi rýchlosti svetla, z premenných definitívne konštantami.

Príslušné orgány, vrátane policajných, by mali zakázať šírenie piesne Otázky a malo by sa dôkladne kontrolovať, či niekto vybočuje z radu voči väčšine a úzusu nekolegiálnym používaním nefontových hlások. A to by sa malo namôjdušu dôkladne trestať - preventívne aj represívne.

Pred časom na Patavedeckom seminári postavili páni autori Ivan M. Černušák a Ján M. Benko principiálnu otázku, čo má tak asi robiť chemik, keď zopakuje pokus podľa postupu publikovaného v odbornej literatúre – a výjdu mu iné výsledky. Ich odpoveď znela, že sa má tešiť, lebo poslaním vedy nie je opakovať staré ale objavovať nové. Ina možnosť odpovede je možnosť či alternatíva predodpoveďová, ba dokonca v istom zmysle predotázková - ako nám narádza motto tohto referátu - nepýtať sa, najmä nie prečo.


“… jen neptej se proč…”

Otázky,
pieseň hudobnej skupiny Olympic

Webmaster: Fidel