Koťuhy
Celkom nečakane som v našej spoločnosti objavil silnú skupinu patapraktikov. Zaregistroval som totiž, že niektorí spravodarcovia* sa, koťuhy, tvária, že sú bežní občania, a pritom sú koťuhy.
Neraz pod pláštikom spravodajstva predkladajú obyčajným ľuďom pataprax - aplikovanú patavedu. Je to rozhodne záslužná činnosť, ale ak si občania neuvedomujú patavedu, ktorá dala patapraxi patazáklad, je to takpovediac hádzanie perál sviniam.
Týmto chcem upozorniť na niektoré konkrétne prípady použitia patavedy v praxi, aby čitateľ, ktorý ešte nie je zbehlý v patavede vedel, ako začať so vzdelávaním v tejto oblasti.
Konkrétna osoba
Markíza neviem kedy, neviem presne ako ohlásila v hlavnom spravodjstve niečo takéto: „bola zodpovedná konkrétna osoba.“ Pozastavil som sa nad slovkom „konkrétna“. Najprv som myslel, že tak ako spíkri (hovorcovia) v rádiách, aj v televízii používajú zbytočné slová na vyplnenie času - ktorý zostáva po najbližší džingel, spravodajstvo alebo po najbližšie zmyselné (tj. také, ktoré majú zmysel) slová. Potom som si však uvedomil, aký drahý je čas v televízii (pozn. strýko Albert si myslel, že flexibilita času spočíva v rôznej rýchlosti jeho plynutia, ale omnoho zaujímavejšie je sledovať, ako sa mení hodnota času v závislosti od toho, kde plynie - napr. čas pre diváka je spravidla oveľa lacnejší ako čas pre toho, kto práve vysiela. .nzop) a pochopil som, že v televízii sa zbytočné slová používajú s nejakým zámerom. Skutočné poznanie ma však osvietilo, až keď som pochopil, že zbytočné slová nie sú zbytočné. Podarilo sa mi prelomiť šifru, a až vtedy som pochopil, aký som bol dovtedy slepý.
Zdanlivo nezmyselým použitím slova „konkrétna“ nás spravodarcovia chceli upozorniť na to, že osoby môžu byť aj iné, než konkrétne. Snažil som sa prísť na to, aké. Opakom konkrétneho je abstraktné. Potvrdzuje to aj Encyklopédia Beliana: „neskutočný, existujúci bez bezprostredného vzťahu ku skutočnosti; myšlienkový, pojmový, nenázorný. Opak: konkrétny.“ (autor tohoto hesla bol evidentne pod vplyvom patavedy, inak by sa mu nepodarilo napísať, že neskutočný existuje)
Abstraktný, teda myslený človek nemôže niesť zodpovednosť, pretože nie je, a keď nie je, nemôže niesť. Preto to upozornenie v správach, že zodpovednosť nesie konkrétna osoba. Otázka znie:
Kto nesie zodpovednosť za skutky spáchané abstraktnou osobou?
Odpoveď:
Ten, kto si ju myslí (mysliteľ).
Je pravda, že ak je tento mysliteľ šikovný, presvedčí svoje okolie, že myslená osoba (myslenec) skutočne existuje, čím dosiahne to, že si ju myslia viacerí. Boli snahy zaviesť pre takéto prípady pojem kolektívnej viny, ale neprešlo to. Aj ten človek, čo si kedysi v americkom rozhlase vymyslel inváziu Marťanov, bol jediný, koho za vzniknutú paniku odsudzovali. Týmto som chcel naznačiť, že ak si abstraktného človeka začne niekto myslieť ako prvý, preberá za svojho myslenca automaticky zodpovednosť.
Otázka:
Kto nesie zodpovednosť, ak si myslenca myslí iný myslenec? Stáva sa tým z toho druhého mysliteľ (sekundárny mysliteľ)?
Odpoveď:
Nie, zodpovedný je ten skutočný človek, ktorý je na konci, resp. na začiatku, reťazca myslencov.
Otázka:
Čo ak si myslenca myslí druhý myslenec, ktorého si myslí prvý myslenec?
Odpoveď:
Tak vzniká bezprizorná zodpovednosť – neexistuje človek, na ktorého by mohla skočiť, takže sa len tak frustrovane motá.
Samozrejme, mohol by som pokračovať v skúmaní pojmov skutočný a neskutočný, no nie je to mojím cieľom. Snáď len poukážem na to, čo Douglas Adams uvádza o interakcii reality s nerealitou. Na najzákladnejšej úrovni sa stretávajú na bločku vrchného v reštaurácii - tu sa nemožné stáva možným a naopak. Ale poďme ďalej.
Nedobytná...
Takisto na Markíze som sa dozvedel, že Američania okupovali nejaký ostrov pod zámienkou, že tam „chcú dobyť nedobytnú baštu“ nejakej teroristickej organizácie.
Najprv ma zaujalo, že sa vôbec ktosi pokúša dobyť niečo nedobytné, ale potom som si spomenul na myslené osoby. Interakcia abstraktných vojakov s reálnou základňou teroristov sa zrejme nebude riadiť pravidlami vzájomného pôsobenia reálnych entít. S odkazom na bod 1 môžeme smelo tvrdiť, že ak jediný abstraktný vojak vpadne do akejkoľvek bašty s účtovým blokom z najbližšej reštaurácie v ruke, má vopred vyhrané. Nehovoriac o tom, že môže byť myslený priamo v tyle nepriateľa.
Dokonca jestvuje podozrenie, že filmy ako Komando a Rambo sú hrané dokumenty o skutočných zážitkoch neskutočných ľudí.
Po horeuvedených úvahách o skutočne a abstraktne som zhrozený počúval: „Občania čoraz menej veria politikom. Pôjdu ešte ku skutočným voľbám?“
Záver
Dlho som si namýšľal, že to, že v masmédiách registrujem také kvantá nezmyslov, ma oprávňuje namýšľať si, že predsa len existuje niekto zadubenejší než ja. Dnes už som skromnejší, a keď mám práve čas, snažím sa pochopiť patastatu vecí.
Práve som sa na Exprese dozvedel, že prezident Chirac požiadal vládu, aby začala plniť jeho predvolebné sľuby. Naozaj elegantný spôsob, ako sa zbaviť zodpovednosti...