logo_sm

 
Pridané: 17. 12. 2003 | Práca bola prednesená na druhom dieli pataseminára zo dňa 5. 12. 2003 dňa 16. 12. 2003

Noxón(Tmón) a jeho miesto v modernej fyzike*

Peter Kubíni, kubini[strudla]fmph.uniba.sk

Abstrakt

Táto práca popisuje teoretické a experimentálne výsledky, ktoré sa týkajú častice noxón. Častica noxón je nositeľom tmy podobne, ako fotón je nositeľom vlastností svetla. Podrobnejšie sa zaoberáme jeho kvantovo-mechanickými vlastnosťami a aj relativistickou teóriou noxónov. Načrtneme aj niektoré otvorené problémy z tejto teórie.

Prehľad problematiky

Vo svojej práci nadväzujem na kľúčové diela v tejto oblasti([Ferko03], [Haluška75] a [Haluška07]). Posledné dielo je sľúbené priamo prof. Haluškom, Nemám o ňom zatiaľ žiadne informácie, ale ako poznám prof. Halušku určite bude to dielo skvelé, takže sa ho oplatí citovať.

Terminologické úpravy

Ešte pred samotnou prácou by som rád uviedol na pravú mieru terminológiu. Obaja vyššie uvedení autori spomínajú vo svojej práci termín tmón, ktorý ja osobne považujem za deskriptívny iba pre Slovákov(možno ešte pre Čechov). Preto som sa rozhodol, že uvediem meno, ktoré bude internacionalizované (nox = lat. noc) a konečne dáme na frak Grékom (podľa nich sa totiž volá fotón (photos = svetlo)). Vo fyzike je väčšina pojmov z gréčtiny, nech aj tu je aspoň niečo z latinčiny.

Pôvod noxónu

Samotná častica noxón vychádza z teórie antičastíc. Ako vieme, antičastice sú také častice, ktoré majú niektoré vlastnosti komplementárne k časticiam pôvodným (el. náboj, ... ). Časticu noxón nenazývam antifotón, kvôli tomu, že ostatné častice a antičastice sa líšia iba niektorými vlastnosťami, noxón sa líši všetkými vlastnosťami od všetkých doteraz poznaných častíc, hoci najďalej má práve k fotónu.

Čuhadingerov experiment - dôkaz existencie noxónu

Doc. Čuhadinger [Čuhadinger95] pri svojej experimentálnej práci pozoroval nasledovný jav:

Cuhandingerov pokus

Obr. 1 - Čuhadingerov pokus

V tmavej komore (špajza, príp. camera obscura bez dierky) doc. Čuhadingerovi začali vznikať diery v stene a to cez noc. Podľa mňa pri použití súčasných poznatkov o noxóne a jeho komplementárnych vlastnostiach k fotónu je zrejmé, o čo ide: Fotón, ako vieme, má iba pohybovú zložku hmotnosti (jeho pokojová hmotnosť je nulová), naproti tomu noxón má pokojovú hmotnosť a jeho pohybová hmotnosť je nulová. Z toho vyplýva, že pohybujúci sa noxón bez hmotnosti interaguje so stenou, stáva sa noxonóm v pokoji a jeho hmotnosť vzniká z materiálu steny(klasický zákon zachovania hmotnosti a energie). Druhé možné vysvetlenie pokusu (fyzikálne nepodložené!) je, že doc. Čuhadinger má v tmavej komore myši.

Vlastnosti noxónu

Ďalšou zo zaujímavých vlastností noxónu je to, že pri pohybe sa jeho dĺžka dilatuje a nekontrahuje, ako je to pri fotóne a iných časticiach. To znamená, že letiaci noxón pri interakcii s prekážkou prejde do pokoja a jeho dĺžka kontrahuje (je to vlastne podobne ako pri klasických predmetoch hodených o stenu - ich dĺžka sa vlastne tiež kontrahuje v smere pohybu).

kontrakcia noxonu

Obr. 2 - Relativistická kontrakcia dĺžky noxónu

Interakcia fotónu s noxonóm

Pri interakcii fotónu s noxonóm častice anihilujú a energia sa vyžiari ako polojasné žiarenie pozorovateľné voľným okom (malá farebná bodka v mieste stretu častíc s farbou RGB = (128, 128, 128) ).

γfotón + γnoxón 1
2
 E = Epjž

Kvantovo-mechanické vlastnosti noxónu

Pri prechode noxónu dvojštrbinou sa pozorovali zaujímavé vlastnosti. Pri fotóne pozorujeme vlnové vlastnosti, takže fotón sa vlastne chová ako častica vykazujúca vlnové aj korpuskulárne vlastnosti, pri prechode noxónu dvojštrbinou sa noxón chová ako častica, ktorá nemá ani korpuskulárne ani vlnové vlastnosti. Noxón jednoducho zmizne a nikto nevie kam. Jeden z dôvodov (opäť fyzikálne nepodložený!) je, že niektorí vedeckí pracovníci na našej Univerzite majú finančné problémy a pomáhajú si pokútnym predajom noxónov. Tento dôvod podľa mňa neobstojí, vzhľadom na situáciu v školstve, všade je peňazí ako pliev, takže naozaj nevidím dôvod, prečo by vlastne takéto aktivity mali prebiehať.

Frekvencia noxónu

Frekvenciu, tak ako ju poznáme pri fotóne, nie je možné zaviesť pri noxóne. Vzhľadom na to, že tieto častice majú nulovú hmotnosť pri pohybe a nenulovú v pokoji, ich pohyb ako taký, neexistuje iba v troch rozmeroch a je potrebné zaviesť štvrtý rozmer. V tomto priestore sa noxóny pohybujú podobným spôsobom ako žabky na vode.

pohyb noxonu

Obr. 3 - K pohybu noxónu

Ak si predstavíme náš trojrozmerný priestor ako čiaru a druhý rozmer bude vlastne štvrtý rozmer, tak noxón sa pohybuje s pozície úplne vľavo do ostatných pozícii skokom cez štvrtý priestor, takže sa v trojrozmernom priestore objavuje akoby diskrétne. Týmto spôsobom sa dá vlastne vysvetliť aj prechod noxónu dvojštrbinou a jeho následné zmiznutie. Pri prechode dvojštrbinou sa noxón dostane do štvorrozmerného priestoru a je možné, že konštrukcia dvojštrbiny nejakým spôsobom zabraňuje prechodu naspäť do tretieho priestoru a noxón pre pozorovateľa zmizne.

Experimentálne potvrdenie existencie noxónu

Experimentálne si môže každý človek overiť (a, bohužiaľ, sa to často stáva), že v miestnostiach kde je veľká (nadkritická) koncentrácia noxónov vznikajú tzv. Falošné objekty (bogus objects) z husto poskladaných noxónov. Keď sa rozsvieti svetlo, noxóny zinteragujú so svetlom na polojasné žiarenie. Toto vysvetľuje napr. Problémy pri chôdzi v noci v byte spojené s narážaním do zdanlivo neexistujúcich prekážok.

Záver

V tejto práci som sa snažil popísať vlastnosti novoobjavenej častice noxónu. Otvorenými problémami zatiaľ zostávajú minimálne tri podstatné javy, časová kontrakcia noxónu (duálna k dilatácii času pri fotóne), kam sa stratí noxón pri prechode dvojštrbinou a kam zmizla Čuhadingerova mačka (laické tvrdenie je, že sa prežrala myší z komory a teraz niekde oddychuje), ale my si myslíme, že sa nejakým spôsobom dostala do neurčitého kvantového stavu. Týmto by sa mohli zaoberať ďalšie priekopnícke práce v tejto oblasti. Táto tématika je stále veľmi živá a neustále vznikajú nové teórie a prevádzajú sa nové experimenty. Dúfam, že aj moja práca prispeje k objaveniu ďalších vlastností takej zaujímavej častice, akou noxón nesporne je.

Referencie:

  • [Ferko03] FERKO A., 2003. O Rýchlosti tmy, Patavedecký seminár, 6.12.2003
  • [Čuhadinger95] ČUHADINGER J., 1995. Moje pokusy v tmavej komore, Seminár o tme, 22.12.1995
  • [Haluška75] HALUŠKA, E. 1975. Teória priestorov wahu:l. Patavedecký seminár. Text vyšiel aj v nevydanom čísle vestníka Pegasník.
  • [Haluška07] HALUŠKA E., 2007, neudané, neudané, neudané

* poznamka redaktora: vzhľadom na striktné rozlišovanie vedy a patavedy považujeme za nutné pripomenúť, že v skutočnosti článok nepojednáva o fyzike, ale o patavedeckom rozšírení tej časti fyziky, ktorá je dostatočne čudná na to, aby ju mohli brať do úst aj patavedci bez toho, aby sa im urobilo nevoľno.

Práca bola prednesená na druhom dieli patavedeckého seminára zo dňa 5. 12. 2003 dňa 16. 12. 2003

Webmaster: Fidel