logo_sm

 
Pridané: 1. 1. 1970 | PC ako ho nepoznáme

Pás cudnosti

Fidel

Iste ste sa už ocitli v spoločnosti s dámou. Niekedy sa stane, ze si dáma (z dôvodov, ktoré tu nebudem rozoberať) oblečie veľmi krátku sukňu (VKS). Z úplne iných dôvodov si vačšina týchto dám dáva pozor na to, aby sa im kolená nedostali príliš ďaleko od seba. Aspoň nie na verejnosti...

Je tu cítiť istý rozpor medzi pohnútkami obliecť si VKS a následnou puritánskou snahou neodhaľovat ani o piaď viac, nez je nevyhnutné. Rozhodol som sa nepátrať po príčine tohto konfliktu záujmov, a snažil som sa prísť na to, ako takýmto dámam uľahčiť krušné chvíle v spoločnosti.

Bol som totiž s Ariel v divadle, a táto sa mi posťažovala, že si stále musí prekladať jednu nohu cez druhú, a potom zase druhú cez prvú (pretože ani jedna z tých polôh nie je príliš pohodlná), čo kalilo jej zážitok z kultúry.

Som pôžitkár a snažím sa robiť si dobre. Preto som sa zamyslel, ako by som si uľahčil situáciu, keby som bol núteny mať kolená dlhodobo pri sebe. Uvedomil som si, že najjednoduchšie by bolo, keby mi nohy držalo pokope niečo iné než moje svaly. Vtedy mi napadlo dať si dolu opasok a stiahnuť ho Ariel okolo stehien, čím by sa mohla plne venovať skvelému výkonu pána Nárožného a jeho kolegov. Vzapätí som si uvedomil, že by v divadle mohla takato činnosť (vytiahnutie opaska z nohavíc obleku a následné uviazanie spoločníčke cez stehná) vyvolať nevyhovujúci záujem ostatných divákov, tak som túto myšlienku nechal aspoň vo verbálnej rovine – aby som dal najavo, že mi Arielino pohodlie nie je ľahostajné.


Ešte v divadle som si uvedomil, že súčasnú podobu pásu cudnosti (ten opasok by umožnil žene demonštrovať, že ešte dáku cudnosť má). Je to rozhodne schodnejšia myšlienka, než mali patavedci v minulosti, keď pás cudnosti (PC) zaváňal tak trochu sadizmom.

Uvediem niekoľko modifikácií PC, ktore vznikli v diskusiách s rôznymi známimi.

1. Spomínany opasok je pohotovostná (poľná) verzia prvej modifikácie - jednoduchy elasticky pás, ktorý si dáma v spoločnosti po usadení nasadí nad (či pod) kolená, primerane stiahne a má pokoj. Rozhodne by to znamenalo otvorenie novej módnej oblasti – PC musí zodpovedať oblečeniu a doplnkom svojej nositeľky. Dámy predsa budu chciet, aby PC ladili so satami a imidžom (hoci imidž je nanidž).
2. Verzia 1 by mala byť skôr prenosná (v kabelke, a pod.), čo je trochu nepohodlné. Verzia 2 je oveľa sofistikovanejšia - je totiž zabudovaná v sukni. PC je umiestnený pod sukňou, takže príde na scénu, až keď si nositeľka sadá. Japonci by nepochybne vedeli vypracovať systém mikrocipov a servomechanizmov, ktoré by spúšťali pás automaticky a stiahli ho primeranou silou. Rozhodne by sa dal spraviť aj pás ovládany pomocou mobilného telefónu, prípadne cez internet. Verzia De luxe by mohla obsahovať malý displej, ktorý by umožnil pripojenie na internet, čo by bolo praktické, najmä pri nudných predstaveniach.
3.1. Technologicky najjednoduchšia variácia je chodiť do spoločnosti výhradne v sprievode partnera. Ten môže držať dotyčnú dámu za tú nohu, ktorá je od neho vzdialenejšia, a už tiažou jeho ruky sa táto noha pritlačí k tej druhej... Je to však veľmi nepohodlné pre partnera - treba si uvedomiť, že divadelné predstavenie môže trvať oveľa dlhšie než päť minút.
3.2. Dá sa však pomôcť tým, že dáma bude mať nad kolenom obdobu podväzkového pásu (tzv. PC-pás)- zo suchého zipsu. Partner bude mať vlnenú rukavicu, takže môže plniť funkciu PC bez námahy. Ak však chce touto rukou hýbať, musí čakať na potlesk, alebo iný hluk, ktorý prehluší zvuk rozopínaného suchého zipsu. Treba si uvedomiť potrebu vývoja takých rukavíc, ktoré by držali jednak na suchom zipse, a jednak ruku v suchu (čo je v danej situacii aj bez rukavice dosť tažké).
3.3. Najlepšia verzia je mať PC-pás na oboch nohách, pričom jeden bude suchý zips a druhý bude z nejakého materiálu, ktorý na ňom bude držať. Táto verzia je vhodná pre dámy, ktoré nemajú partnerov, alebo jednoducho chcú ísť do spoločnosti samé. Zároveň je ale nevhodná pre chôdzu - zvukové a brzdné efekty tohto PC sú trochu rušivé. Používateľka tejto varianty si musí osvojiť veľmi širokú chôdzu.
4.1. Mutácie 3.1, 3.2, 3.3 obsahujú technologické prvky, ktoré sú z rôznych príčin nevyhovujúce, a všetky z nich rieši sukňa s dnom. Je to najpohodlnejsia verzia - je totiž jedno, ako ďaleko od seba sú kolená používateľky – nenastane nežiadúce odhalenie skutočnosti. Táto verzia zrejme vyvolá veľký boom v oblasti nových materiálov, pretože je problém vyrobiť dno, ktoré bude vyzerať dobre pri sedení, a nebude prevísať pri chôdzi ako mokrá plienka...
4.2. Kolega Monty upozorňuje, že dno môže byť prichytené nejakou gumičkou z vnútra sukne, takže by pri chôdzi neprevísalo. Veľmi elegantné riešenie.
4.3. Môj návrh je spraviť padacie dno - bude zvnútra zachytené na stene sukne a na požiadanie padne a vytvorí dno sukne.
5. Kolega Rako navrhuje použiť moderné materiály - nastriekať tabuovú oblasť vhodnou polyuretánovou penou, ktorá vyplní onen tabuový priestor. Stačí sa postarať o to, aby sa tá pena prilepila len o sukňu.
6. Táto myšlienka vypukla v hlave kolegu Zimányiho v diskusii po zverejnení tohto príspevku na patavedeckom seminári: pod sviečkou býva tma - najjednoduchšie by bolo, keby dotyčná dáma nosila so sebou sviečku...
Moja nepremyslená reakcia znela: "V tom prípade by však musela dotyčná chodiť nahá, aby sa jej nechytili horieť šaty."
Zimo ma však uviedol na správnu mieru: spomenuté príslovie nehovorí nič o tom, či tá sviečka horí...
7. Ostatné príspevky k diskusii si, žiaľ, nepamatám.

Na záver musím upozorniť na celkový spoločenský dopad tohto vynálezu. PC v prvom rade umožní dámam uvoľniť sa a plne sa sustrediť na dianie v spoločnosti, a zároveň si zachovať zdanie cudnosti. Navyše niektoré modely by sa iste dali použiť aj ako erotická bielizeň.

Sú tu však aj ďalekosiahle vplyvy na celú spoločnosť - otvorením nového odvetvia môžeme vytvoriť nové pracovné príležitosti - od výskumu, cez výrobu, až po predaj a servis hotových výrobkov, úpravu existujúcich sukní na sukne s dnom a pod.

Skrátka, je to dobrý nápad.

 

 

 

A už po siestich mesiacoch od zverejnenia sa dostavila reakcia:

pri hladani tvojej mailovej adresy som si otvoril tvoju stranku s vedou v pate a precital som si clanok chastity belt. hmmmm. riesenie so svieckou kontra riesenie s nezapalenou svieckou mi pripomenulo istu poucku ktoru som kedysi pocul na prednaske z predmetu teoria farieb. hodnoty si napamatam, pretoze setrim svoju sedu hmotu a informacie tohoto druhu si rychlo najdu cestu prec. ide o to, ze ak je v zornom poli rozdiel jasov neviemkolko tak ludske oko nie je schopne odvnimat spravne ani tu jasnu ani tu tmavu plochu. mozno je to trochu inak ale v zasade takto. takze by stacilo zaviest niekde do priestoru ktory sa snazime vyplnit "dnom" malicky ale o to vyraznejsi zdroj svetla. tento by docielil to, ze clovek snaziaci sa zaostrit tesne vedla by to nezvladol vdaka tomu, ze relativna tma okolia by bola prilis temna. luce by samozrejme museli byt odklonene pozadovanym smerom aby sa nedosiahla celkova presvietenost vks. za zmienku stoji aj fakt, ze taketo luce by pri chodzi evidentne smerovali pod nohy co moze byt celkom vyhodne pri nocnej prechadzke, pripadne hmle, ci inak znizenej viditelnosti. o kryptonovych tmy-cucoch toho vela neviem takze sa o nich nezmienim. myslim ze neonove ziarivky nedosahuju dostatocnu intenzitu svetla, takze asi budeme musiet siahnut po osvedcenych halogenkach. su rozmerovo zanedbatelne a maju vysoku svietivost. ako zaujimavy by-product takejto instalacie je tych 98 alebo kolko percent energie ktora sa namiesto svetelnej meni na tepelnu energiu. myslim ze hlavne v zimnych mesiacoch to bude nositelkami ocenene.
majsafajn,
alnoth

Webmaster: Fidel