akustika vs. aritmetika

Alnot

po kratkych experimentoch v prisnych laboratornych podmienkach sa potvrdila sokujuca teoria, ze v akustike sa neda delit dvoma. uvedieme si zopar prikladov z praxe, ktore podkladaju odvazne tvrdenie ze v akustike po deleni dvoma nastanu problemy. ukazeme si to na jednoduchych celych cislach 0, 1, 2, a 3. dalej sme sa s experimentami nedostali aj ked aj tento dielci vysledok je alarmujuci.

• takze 0 / 2 ako prve.
  0 / 2 zavana chytakom, ale po kratkej uvahe sme usudili ze v aritmetike sa to da oklamat vysledkom 0. teraz ale prejdime od suchej teorie do praxe akustiky. okamzite narazime na problem. vezmite si akykolvek predmet v pevnom skupenstve (palica, tabulka skla, list papiera, kusok lebky, atp.) ktory v kludovom stave nevydava ziaden zvuk. priradime mu samozrejme hodnotu 0 nakolko je v tichosti. pokuste sa teraz rozdelit predmet na 2 polovice (s pouzitim hrubej sily, noznic, zbijacky, atd.). budete prekvapeny ale okrem vasej snahy rozdelit predmet bude aj predmet samotny vydavat zvuk. je to jeden z tych jednoduchsich pokusov a bol uz pricasto opakovany aby sa dali vysledky ignorovat. v akustike preto plati, 0 / 2 = 1.
  podme ale dalej.
• 1 / 2.
  nasledne si ukazeme, ze v akustike na rozdiel od normalnej hodnoty 0.5 dosahujeme pozoruhodny vysledok 0. vsimnite si bezny akusticky prejav uznania, obdivu a radosti v nasej kulture. potlesk. pre jednoduchost si zovseobecnime podmienky na jedneho priemerne tlieskajuceho priemerneho cloveka vyjadrujuceho priemerne uznanie, obdiv a radost. rukami pohybuje pred vlastnym torzom, priblizne v strede sa dlane zrazia, vydaju zvuk ako napr. tlesk! tap! tresk! – podla indexu masitosti dlani (imd = ikd^-1; ikd = index kostlivosti dlani) a opat sa to zopakuje.
  zoberme si jeden „tlesk!“. jeden zvuk tu vydavaju dve ruky. podla aritmetiky by teda jedna ruka mala vydavat polovicu „tlesk!“-u. mozeme sa teoreticky bavit o tom ci jedna ruka vydava „tl-„ a druha „-esk!“, alebo ci naopak jedna vydava „tle-„ a druha „-sk!“, pripadne ktora ruka vydava ktory zvuk a ci pravaci a lavaci su v tomto rovnaki. v skutocnosti ale prax dokazuje ze mavnutie jednou rukou vo vzduchu nevydava ziadny zvuk bliziaci sa svojou intenzitou k polovici „tlesk!“-u. musime konstatovat ze v akustike 1 / 2 = 0.
• dalsi problem je s dvojkou.
  2 / 2 = 1. teoreticky. ale v akustike nie. zoberme si dva rozne zvuky. napriklad startujuce auto a startujuce auto. alebo dva ine rozne zvuky. pouzijeme techniku prenosu zvuku ktora sa bezne nazyva stereo. ide o to, ze viac reproduktorov je schopnych hudobny zaznam prehravany cez viacero kanalov spojit do suzvuku imitujuceho priestor kedze vacsinou dva a viac reprakov nemoze byt sucasne na tom istom mieste v priestore. takze si prehrame takyto suzvuk dvoch zvukov zo zaznamu, jeden nam ide z praveho repraku a jeden z laveho. ked sme vsak ten isty zaznam prehrali zo zariadenia s jedinym reproduktorom, zistili sme ze z reproduktora zazneli obidva zvuky! niekolko krat sme pokus zopakovali a zistili sme z v akustike plati, 2 / 2 = 2.
• iste vas neprekvapi ze v akustike neplati ani 3 / 2 = 1,5.
  tento pokus mozete urobit pri prechadzke mestom. na kostolnej vezi odbijaju hodiny. odbijaju cas 15:00 – teda 3 hodiny po poludni. na odzvonenie troch uderov potrebuju 14 sekund. k nasmu velkemu prekvapeniu ale na dva udery o 14:00 im stacilo 7 sekund! 3 udery za 14 sekund, clovek by si myslel, ze 2 udery tym padom za 9,333... sekundy, im vsak stacilo puhych 7 sekund. ako je to mozne? je to tak, ze v akustike plati, 3 / 2 = 2.

navrhujem aby sa tymto zrusili akekolvek exaktne vysledky v akustike a s okamzitou platnostou sa vyhlasili za domnienky!
prosim potlesk... jednou rukou.

PS: na zaver vyhodnotenie chyb vypoctov v pataakustike:

a preto si myslim ze by sa do pataakustiky, ktora popisuje realitu vernejsie, zaviest vztah pre delenie 2:
a/2 = a/2 +- 3/4 (spriemerovana odchylka (pozn. tato odchylka sa v case meni. pocas styroch dni sme pozorovali zmenu z +-3/4 na 1 a naspat, a to niekolkokrat)