Pataveda v obrazoch

Známy patavedec Karol Jesenák splodil okrem nejedného patamka aj značné množstvo artefaktov, ktoré si môžete pozrieť na výstave v AMOS-e (prezentačné centrum na Prírodovedeckej fakulte UK, kľúče sú dostupné pre zamestnancov PriF UK; ak nedisponujete zamestnancom PriF UK, dohodnite si nejakého mejlom, alebo telefonicky – môžete skúsiť napríklad mňa alebo priamo autora vystavených diel.)

Neuvádzam ukážky, treba to vidieť in situ. Výstava sa už začala treba ju stihnúť, kým skončí. Dátum ukončenia výstavy nie je známy.

Stručná umelecká charakteristika autora výstavy

Doc. Ing. Karol Jesenák, CSc. patrí k najvýznamnejším fotografom Katedry anorganickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň je aj najvýznamnejším fotografom dvojčlenného kolektívu Materiálovej chémie na tomto pracovisku. Fotografovať začal už ako dvadsaťročný, a to aj napriek tomu, že svoj prvý fotoaparát dostal od svojich rodičov k svojim dvanástym narodeninám. Uvedený časový sklz spôsobilo jeho pokročilé štádium dyslexsie, vďaka ktorému sa mu podarilo prečítať návod na používanie fotoaparátu až na prahu svojej tretej dekády. Prvé fotografie z jeho ranného obdobia umeleckej tvorby sa bohužiaľ nezachovali, pretože takmer päť rokov sa snažil fotoaparátom zachytiť zaujímavé objekty vo svojom okolí s krytkou na objektíve svojho fotoaparátu (jej odňatie v tomto návode nebolo spomenuté). Značná časť jeho neskoršej tvorby bola tiež znehodnotená nesprávnym založením kinofilmu a jeho predčasným prezeraním na dennom svetle ešte pred jeho vyvolaním. Ďalšie komplikácie s realizáciou jeho umeleckých zámerov boli spojené s nástupom novej éry digitálnych fotoaparátov, do ktorých už nebolo možné vpratať kazetu s kinofilmom ani s použitím značne násilných činov. Napriek tomu, že odhalenie správneho tlačidla uzávierky digitálneho fotoaparátu mu trvalo celé tri roky (od roku 2001 do roku 2003), začiatkom tohto tisícročia sa umelecká a odborná verejnosť konečne dočkala jeho prvej fotografie. Bol to portrét záchodovej misy zo žabej perspektívy, ktorý vznikol samovoľným otvorením uzávierky fotoaparátu pri jeho páde na dlaždice pánskeho záchoda v budove jeho pracoviska v Bratislave (na 2. poschodí, druhá kabínka zľava). Pretože časť tohto záberu zachytáva aj niekoľko vulgárností na dverách WC kabínky, do zbierky fotografií na túto výstavu ju autor nezaradil. Je to veľká škoda, pretože na Medzinárodnej výstave mladých umelcov nad 70 rokov, ktorá sa konala počas septembra minulého roka v Berlíne, získala táto fotografia 2. cenu za „Výnimočný príspevok k celosvetovému mieru“ (v jednom zahraničnom jazyku znelo toto ocenenie takto: „Outstanding contribution to global peace“).

Umelecká tvorba prezentovaná na tejto výstave obsahuje najmä tie fotografie, ktoré autor nedokázal predať ani za cenu vyššiu ako 3 centy za jeden kus, a zároveň tie fotografie, ktoré neboli ochotné prijať ani zberne druhotných surovín lokalizované v Bratislave a jej blízkom okolí. Pri tejto príležitosti sa nám však z hĺbky dejín neodbytne vynárajú spomienky na životy a diela mnohých velikánov umenia, ktorí si za celý svoj život nemohli ani jedenkrát dovoliť ochutnať bryndzové pirohy s makovou štrúdľou, a až potom, čo v mukách umreli na syfilis, si ich umelecký svet konečne začal naozaj vážiť.

 

Autorom uvedenej charakteristiky je sám autor