Je možné zostať normálnym?

Túto zvláštnu otázku som si položil, keď som sa kdesi dočítal, že: NORMÁLNY ČLOVEK SA SMEJE DENNE ASI 15-KRÁT.

Dôvodov na smiech je však každým dňom menej. Kríza slovenských bavičov, globálny terorizmus, skleníkový efekt, ozónová diera, Mojsejovci, spoplatnené školstvo…

Je očividné, že na 15 úsmevov denne to čoskoro nevydá. To by však znamenalo, že sa normálny človek bude minimálne 1-krát z tých 15 razov usmievať nasilu, umelo, bezdôvodne. Ako však odmalička vieme, iba blázni (nenormálni ľudia) sa smejú bezdôvodne.

Čiže snaha byť normálny a naplniť kvótu 15 úsmevov denne vedie zákonite k nenormálnosti…

O nič jednoduchší nie je ani opačný prípad, keď sa niekto usmeje 15-krát, do konca dňa stále ďaleko a zrazu mu príde čosi strašne smiešne. Ako ten smiech zadržať? Také čosi môže človeka skutočne priviesť na pokraj šialenstva…

Zdanlivo beznádejná situácia by nás však nemala priviesť k pesimizmu. Nádej zomiera posledná. Pokúsme sa postrážiť si svojich 15 úsmevov denne. Naplánujme si ten deň lepšie, nosme pre prípad smutnejších dní so sebou 15 zaručených vtipov. A naopak, pre prípad nadštandardne veselých dní pribaľme si do tašiek a aktoviek sluchátka na uši a klapky na oči. Po 15. úsmeve si ich jednoducho založíme a to by v tom bol čert, aby sme nezostali normálni…

Dávam do pozornosti patavedcom túto čiastočne podceňovanú oblasť. Ľudské emócie a správanie sú také iracionálne, že si s nimi klasická veda častokrát objektívne nedokáže poradiť. Ale ako nám ukazujú mnohé príklady z minulosti, tam kde nestačí klasická veda, sa pataveda neraz iba pousmeje (15-krát denne?).