Teória tmosáka

Roky sme verili, že žiarovky vyžarujú svetlo, ale najnovšie poznatky ukazujú, že je to inak. Žiarovky nevyžarujú svetlo; nasávajú tmu, a preto ich nazývame tmosáky. Teória tmosákov a ich existencia dokazujú, že tma je hmotná a je ťažšia ako svetlo.

Tmosáková teória sa odvíja od faktu, že žiarovka nasáva tmu. Vezmime si napríklad tmosáka v miestnosti, kde práve sme. Je tu oveľa menej tmy, ako v miestnosti, kde nie je. Čím väčší je tmosák, tým väčšia je aj jeho kapacita, takže pohlcuje viac tmy. Tmosák na parkovisku má omnoho väčšiu kapacitu nasávania tmy ako ten, ktorý máme doma v izbe.

Tak ako všetko, ani tmosák nevydrží večne. Keď je plný tmy, už nemôže ďalej nasávať. Čierny bod na tmosákovi indikuje, že je plný. Absorbovaná tma sa drôtmi na stĺpoch dopravuje do elektrární, kde sa použitím fosílnych palív likviduje.

Sviečka je primitívny tmosák. Nová sviečka má biely knôt, ale už po prvom použití vidíme, že knôt sčernel. To je znak toho, že nasávanie tmy je úspešné. Ak priložíte k horiacemu knôtu ceruzku, tiež sčernie - to preto, že sa dostala do cesty tme prúdiacej do sviečky.

Jedna z nevýhod primitívnych tmosákov je ich obmedzený dosah. Preto existujú aj prenosné tmosáky. Žiarovky v nich nemôžu skladovať všetku tmu, takže musia byť vybavené Skladovacou jednotkou. Keď je plná, treba ju buď vyprázdniť, alebo nahradiť novou, aby mohol prenosný tmosák opäť fungovať.

Tma je hmotná. Keď tma vstupuje do tmosáka, trenie vytvára teplo. Preto nie je rozumné dotýkať sa zapnutého tmosáka. Špeciálny prípad je sviečka, pretože tma vstupuje priamo do hmoty knôtu, namiesto skla. Tým vzniká veľké teplo, a preto je nebezpečné dotýkať sa zapnutej sviečky.

Je ľahké ukázať, ako je to s žiarovkou. Keď stlačíme plyn, zohreje sa, nie? Takže žiarovka sa zohrieva, pretože absorbovaná tma je vmačknutá do drôtu.

Ďalej platí, že tma je ťažšia ako svetlo. Ak ste plávali tesne pod hladinou jazera, videli veľa svetla, ale ak ste postupne plávali hlbšie a hlbšie, všimli ste si, že je tam stále viac tmy. Ak by ste sa dostali skutočne hlboko, boli by ste v úplnej tme. To preto, že ťažšia tma sa potopí na dno jazera, kým ľahšie svetlo sa vznáša na povrchu. To je dôvod, prečo sa v angličtine povie ľahký a svetlo rovnako - light.

Skrytú energiu tmy môžeme využiť. Tmu, ktorá sa ukladá na dne jazier môžeme prehnať cez turbíny, čo generuje elektrinu a pomáha tlačiť tmu do morí, kde sa ukladá najbezpečnejšie. Presúvať tmu z riek a jazier do oceánov bolo pred vynálezom turbín zložitejšie.

Indiáni si tento problém všimli a snažili sa ho riešiť. Keď splavovali rieku na kanoe v smere toku tmy, pádlovali pomaly, aby nespomaľovali jej prúdenie. Keď sa však plavili v protismere, pádlovali rýchlo, aby urýchlili pohyb tmy smerom k oecánu.

Tmosáky nasávajú iba v smere priamky. Tma neprechádza pevnými nepriehľadnými telesami, pretože je hmotná. Keď je tmosák zapnutý, vidíme, že tma za nepriehľadným telesom zostala na svojom mieste a nepretiekla okolo neho do tmosáka. Je to časť tmy, ktorá sa nazbiera na odvrátenej strane telesa (odvrátenej od tmosáka), pri tom, ako sa tmosák snaží nasať ju skrz teleso. Týmto reziduám tmy sa často hovorí "tieň".

Niektoré povrchy sú schopné fungovať ako sekundárne tmosáky tým, že nasajú pod istým uhlom tmu spoza objektu a pod uhlom rovnakej veľkosti ju odošlú do primárneho tmosáka. Takýmto povrchom sa zvykne hovoriť "odrazové".

Napokon dokážeme, že tma je rýchlejšia ako svetlo. Ak stojíme v osvetlenej miestnosti pred zatvorenou 'neosvetlenou' komôrkou a pomaly otvárame dvere, jasne vidíme, ako pomaly vstupuje svetlo do komôrky. Ale tma je taká rýchla, že ju nikdy neuvidíte opustiť komôrku.

Keď nabudúce uvidíte žiarovku, nezabudnite, že to nie je zdroj svetla ale tmosák.

Na záver pripomíname, že absolútna tma neexistuje - nikto ju nevidel.