Kalendár očami patavedy
Všetko sa to začalo vo chvíli, keď mi niekedy v marci Jerguš poslal mail, že ako to vyzerá s mojím príspevkom na najbližší patavedecký seminár. Pozrel som sa do kalendára a videl som, že je zle. Prvý apríl (jeden z tradičných termínov konania patavedeckých seminárov) sa blížil závratnými krokmi, a ja som samozrejme nemal nič pripravené. Okamžite vznikol časový stres. Ako ho však vyriešiť? A ako vyriešiť analogické časové stresy pri iných problémoch?
Je možné ošetriť časový stres "en bloc" pri akejkoľvek časovej tiesni?
Vychádzam z predpokladu, že čas nestojí, ale plynie. Preto moje úvahy nad možnosťou stihnúť pripraviť referát na tento patavedecký seminár vyzerali pomerne beznádejne a ja som nadobúdal dojem, že budem musieť rezignovať pod rastúcim tlakom všadeprítomných termínov a deadlajnov. Ani recept na zastavenie času zatiaľ nepoznám.
Skrátka sú na svete veci, ktoré sú nemožné. Minule som sa dozvedel, že okrem iného je nemožné aj cmúľanie vlastného lakťa.
Ako však kalendár ukrajoval deň za dňom, udialo sa zopár vecí, ktoré mi nasadili chrobáka do hlavy. Väčšina z nich súvisela s kalendárom a ja som si uvedomil, že ak hľadať riešenie, určite bude súvisieť s kalendárom.
Najprv som sa vďaka Veľkej noci potešil štyrom voľným dňom. Tu mi kalendár vyšiel v ústrety, keďže ako všetci vieme termín Veľkej noci je pohyblivý a teda sa každý rok mení. Len pre zaujímavosť, vždy je to najbližšia nedeľa po prvom jarnom splne Mesiaca.
Aby som sa však toľko neradoval, vzápätí som prišiel o celú hodinu pri prechode zo zimného času na letný. Tento jav stojí za pozornosť, pretože sa zrazu "stratí" jedna celá hodina! A čo je najzvlástnejšie, ona sa opäť nájde, ale až o polroka neskôr počas prechodu na zimný čas. Čiže hodina sa de facto nestratí, ale iba zvláštnym spôsobom presunie. Tým sa potvrdí doteraz nevyhlásený Zákon zachovania času…
Tak mi napadlo, že ak by sa ten časový posun odohral priamo počas patavedeckého seminára, získal by som pomerne slušnú časovú rezervu — za polroka sa dá pripraviť príspevok na seminár! Jednoducho by sa hodina mojej prezentácie v okamihu presunula z jari do jesene. Samozrejme, toto by zafungovalo iba za predpokladu, že by som všetkých patavedcov dokázal presvedčiť, aby sa najbližší seminár uskutočnil počas veľkonočných sviatkov v nedeľu ráno o druhej… to sa mi však nepodarilo.
Každopádne, ukazuje sa, že teoretické riešenie všetkých časových stresov existuje. Ak by sa deadline vždy podarilo nastaviť na onú "stratenú" hodinu, dotyčný človek by razom získal pol roka na dotiahnutie potrebných vecí.
Dýkou do chrbta tomuto riešeniu sa ukazuje fakt, že tieto mysteriózne časové presuny zažijeme naposledy na budúci rok! Nejde teda o dlhodobé riešenie, ale o jednorazovú možnosť elegantne oddialiť deadline o pol roka. Takže ako tip pre Vás: na budúci rok sa jedna hodina stratí 26.3. a znovu objaví 29.10. Je na Vás, ako s tým naložíte.
Počas tohto bádania a dumania nad kalendárom som odhalil aj ďalšie úkazy, ktoré si zasluhujú pozornosť patavedcov. Nejaké to poletovanie jednej hodiny z jari do jesene (paradoxne nazývané ako prechod na letný a nie jarný čas, resp. na zimný a nie na jesenný) sa nám z pohľadu histórie kalendára môže javiť ako neškodná drobná zábavka. Napríklad za čias rímskych imperátorov sa s kalendárom diali iné veci.
Náš dnešný kalendár má svoj pôvod v tzv. Juliánskom kalendári, ktorý zaviedol Gaius Julius Cesar (v roku 46 p.n.l.). Prvý rímsky cisár Augustus, podľa ktorého pomenovali ôsmy mesiac, chcel vraj vo svojom mesiaci rovnaký počet dní ako mal Julius Cesar vo svojom mesiaci júli — 31. Preto vraj zobral februáru jeden deň, a tak ich má august 31 a február 28.
Objavil sa však aj skutočne objektívny problém. Keďže rok trvá presne 365,2422 dňa, začal vznikať deficit dní v kalendári. Riešením bolo zaviesť každý štvrtý rok priestupné roky, počas ktorých má február 29 dní. Ako vidno, kalendár znesie veľa. Dni sa presúvajú, alebo zjavujú a miznú, alebo znenazdajky pribúdajú.
Vplyvom takto zavedených priestupných rokov sa však stalo, že nám začali pribúdať dni. Kalendár si poradil aj s týmto. V časoch, keď sa Juliánsky kalendár reformoval na Gregoriánsky (podľa pápeža Gregora XIII) sa napríklad stalo, že v roku 1582 nasledoval po 4. októbri 15. október (vynechalo sa desať dní)! V Uhorsku sme boli vždy rozvážnejší, preto bol gregoriánsky kalendár zavedený až na sneme v roku 1587. Tam sa uzniesli, že po 21. októbri sa bude písať 1. november. Všetko sa dá, keď sa chce, len my sa tu maznáme s jednou hodinou ročne, aj tú ideme zrušiť!
Jedným z dôsledkov priestupných rokov je, že môj spolužiak z vysokej školy, ktorý sa narodil 29. 2. doteraz oslavoval narodeniny iba 8-krát, napriek tomu, že už mal oslavovať 34-krát. Má teda 34 rokov (podľa rodného listu), alebo iba 8 (podľa počtu osláv)? Momentálne je mu to relatívne jedno, ale je otázne, či mu to raz neskomplikuje odchod do dôchodku…(!)
Máme za sebou marec — kedysi mesiac knihy, v súčasnosti skôr mesiac daňových priznaní. Dnes je prvý apríl — niektorými ľuďmi nazývaný ako Deň bláznov. Na jeho počesť uvediem už len jeden dôkaz, že kalendár v sebe od prapočiatkov ukrýva neuveriteľné zvláštnosti a záhady.
Najstarším kalendárom je kamenná brána na brehu jazera Titicaca. Má vyše 10 tisíc rokov. Inkovia, ktorých v 16. storočí prepadli a vyhubili Španieli, im už nevedeli povedať, odkiať sa zobrala a čo je na nej zobrazené…
