Aktuálne problémy štúdia prírodných vied
alebo
Výchova mládeže k správnej dochádzke na pracovisko

Karol Jesenák

Oddelenie alternatívnej chémie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského
Mlynská dolina CH-2, 842 15 Bratislava
e-mail: jesenak[strudla]fns.uniba.sk

Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia,

skôr ako sa začnem zaoberať hlavnou témou svojej prednášky, mal by som sa krátko predstaviť. Volám sa Karol Jesenák a pracujem na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (PRIF UK). Pretože matematici a fyzici, majú radi presné a jasné vyjadrovanie (pozn. prednáška sa koná na pôde Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK), mal by som predchádzajúce tvrdenie transformovať na formuláciu: „Zapisujem sa do dochádzkovej knihy, ktorá je umiestnená na PRIF UK, na pracovisku v Mlynskej doline v Bratislave. Týmto tvrdením sa zároveň vyrieši problém opodstatnenosti používania termínu „pracujem“ pre označenie činnosti, ktorou sa v pracovnej dobe zaoberám.

Krátko sa zmienim o svojom vzdelaní. Pochádzam z veľmi chudobnej rodiny vysokoškolského učiteľa. Zlá finančná situácia v našej rodine sa prejavovala ani nie tak v materiálnom nedostatku, ako skôr v neschopnosti mojich rodičov zaistiť mi kvalitné vzdelanie. Navštevoval som bežné štátne školy v Bratislave, ktorých nízka kvalita sa prejavovala najmä v tom, že pedagógovia neboli ochotní akceptovať moje zvlášte vlohy a špecifiká. Doteraz na mňa traumatizujúco pôsobí spomienka na podráždené chovanie mojich stredoškolských učiteľov pri širokospektrálnych prejavoch mojej zanedbanej, a vtedy už aj chronickej dyslexie. Samozrejme mal som aj dobrých učiteľov – tí si však pravdepodobne vysvetľovali moje dyslektické prejavy najmä ako nejakú zvláštnu formu tuberkulózy alebo inej pľúcnej choroby, objavujúcej sa najmä pri čítaní komplikovanejších textov. Súdim tak najmä z ich súcitného a hlboko empatického pohľadu na moje vtedajšie počínanie. Vysokú školu som absolvoval bez väčších problémov. Osobne si to vysvetľujem tak, že väčšina z mojich učiteľov sa domnievala, že ak by mali dosť času a trpezlivosti, dočkali by sa z mojej strany skôr alebo neskôr aj správnej odpovede. Na väčšinu otázok som bez ohľadu na typ predmetu mal asi desať správnych odpovedí, vrátane zarytého mlčania (to predstavovalo osem z nich).

O zamestnanie na Prírodovedeckej fakulte UK som sa uchádzal pred tridsiatimi rokmi najmä preto, že vtedajšie fakultné pracovisko bolo lokalizované v bezprostrednej blízkosti môjho bydliska. Idea tohto rozhodnutia spočívala v tom, že dochádzka na pracovisko by sa mohla stať najsilnejšou stránkou môjho budúceho zamestnania, pretože pravdupovediac, chémia ma nikdy veľmi nenadchýňala. Tento predpoklad sa ukázal nakoniec správny, a to aj napriek niektorým neskorším komplikáciám, ktoré predstavovalo presťahovanie našej fakulty do areálu v Mlynskej doline. Posledný uvedený fakt vysvetľuje aj môj osobný záujem pre problematiku výchovy mládeže k správnej dochádzke na pracovisko, čo je aj hlavnou témou mojej prednášky. Na druhej strane musím jednoznačne poprieť, že by šlo o tému, z ktorej úžitok mám iba ja sám – naopak hlboko som presvedčený, že sa jedná o zásadný problém, na ktorom stojí budúcnosť našich vysokých škôl. V nasledovnom sa pokúsim pre toto tvrdenie uviesť niekoľko presvedčivých argumentov.

Prečo práve dochádzka

Predpokladajme teda, že náš študent úspešne ukončí štúdium na jednej z našich fakúlt a skôr alebo neskôr si nájde zamestanie. Zároveň predpokladajme, že v tomto zamestnaní sa nebude zaoberať chovom oviec alebo hovädzieho dobytka a ani montážou áut v niektorej z našich nových automobiliek, ale naopak, tak ako väčšina z nás, si bude zarábať na živobitie prácou pri osobnom počítači. Inštitúciu v ktorej sa zamestná, vedie - ako to už obvykle býva - solídny sympatický pán (obr. 1). Ako sa však skoro ukáže, svojej práci veľmi nerozumie. Ak by sme mali byť úplne presní, nemá o nej ani šajnu. Nemôžeme mu to mať za zlé, pretože zamestnanie mení dosť často, a preto by bolo od neho nerozumné, aby počas niekoľkých málo rokov, ktoré strávi v tejto inštitúcii, sa pokúšal o pochopenie práce, za ktorej vykonávanie je platený. Pri pohľade na krátky výsek jeho odbornej kariéry sa iste nenájde nik, kto by s tým nesúhlasil. Zaujímavým úkazom je, že zmenu svojho zamestnania doteraz vždy dôsledne synchronizoval s termínom oznámenia výsledkov parlamentných volieb. Z vedeckého hľadiska je tento fakt síce veľmi zaujímavý, avšak z hľadiska predmetu tejto prednášky to podstatné nie je. Pretože spomenutý „šéf“ si úroveň svojej odbornosti aspoň čiastočne uvedomuje, kompenzuje tento svoj malý „kozmetický“ hendikep výberom kvalitného hovorcu, ktorý zároveň zastáva aj funkciu odborného poradcu. Konkurzný výber na túto kumulovanú funkciu nedávno vyhral mladý nádejný telocvikár s kvalifikáciou dvoch kurzov zjazdového lyžovania. Genetická „spriaznenosť“ so šéfom (jedná sa o synovca) je potvrdením všeobecne platného princípu prirodzeného výberu.

Závažným dôsledkom úrovne šéfovej odbornosti je to, že svojich podriadených musí hodnotiť jedine na základe ich dochádzky na pracovisko¹. V tomto bode začína byť moja argumentácia jasná. Náš absolvent však uvedený fakt dlhodobo ignoruje, pretože si myslí, že keď na rozdiel od svojho šéfa svoju prácu vykonáva dobre (nedostatky vyššieho manažmentu musí kompenzovať takmer nadľudským úsilím), je úplne jedno, či príde do práce o 8.00 alebo o 8.10. Svoj omyl si však uvedomí až pri udeľovaní koncoročných odmien², keď 2000.- Sk šéf spravodlivo rozdelí medzi jeho deväť spolupracovníkov. V tomto okamihu mu dochádza, že urobil fatálnu chybu, pretože premárnená odmena vo výške 200 Sk značne skomplikuje splácanie jeho novej dvojgarsónky v cene 2 mil. slovenských korún. Práve pri tejto príležitosti utrúsi niekoľko nelichotivých slov na účet odbornej úrovne svojej Alma Mater alebo všeobecne, na účet slovenských vysokých škôl. Pretože však náš absolvent nepatrí k najhlúpejším, skôr alebo neskôr požiadavky vyššieho manažmentu akceptuje a svoju dochádzku značne vylepší. Po správnom príchode na pracovisko sa potom každý deň zapája do živej diskusie o tom, ako sa mu podarilo predbehnúť dvoch svojich kolegov tesne pred dochádzkovou knihou alebo iným registračným „ústrojenstvom“. Túto tvorivú diskusiu spravidla prerušuje až obedňajšia prestávka. Napriek tomuto šťastnému koncu, je jasné, že za počiatočné problémy môže práve nedostatočná príprava na vysokej škole.

Obr. 1. Šéf inštitúcie (podniku) a malý výsek z jeho celoživotnej kariéry. Šípka naznačuje chronologickú postupnosť manažérskych funkcií v uvedených podnikoch. Odbornosť je vo všetkých prípadoch takmer konštantná; finančné ohodnotenie má na rozdiel od odbornosti progresívny charakter.

Problémy s výukou dochádzkovej disciplíny

Zavedenie predmetu „dochádzková disciplína“ vo všeobecnosti naráža najmä na nekvalifikovanosť a nekompetentnosť učiteľského zboru na dnešných vysokých školách. Je všeobecne známe, že vysokoškolskí učitelia môžu byť z pohľadu dochádzkovej disciplíny označení ako „šlendriáni“, pretože do práce a z práce chodia kedy chcú. Mne osobne bola táto skutočnosť pred našimi študentami vždy veľmi trápna, avšak ich skutočný názor som veľmi dlho nepoznal. Prelom v tejto veci nastal až v minulom roku, keď som z vlastnej iniciatívy rozposlal malý dotazník s jedinou otázkou, ktorá znela: „Kedy podľa Vás pracujú VŠ učitelia?“ Výsledky tejto ankety, ktoré sú zhrnuté v tab. 1., potvrdili môj predpoklad, že väčšina študentov má o pracovnej dobe učiteľov predstavu veľmi jasnú.

Podobný názor ako študenti má o odbornej úrovni slovenských vysokých škôl aj Akademická ratingová a rankingová agentúra (ARRA). Ako je známe, výsledky jej nedávneho hodnotenia nie sú veľmi lichotivé. Príčiny tohto stavu sa stávajú jasnejšími pri pohľade na použité hodnotiace kritériá. Ich základom je práve spomenutá dochádková disciplína (tab. 2.). Z nich jasne vyplýva, že jediným kľúčom k zlepšeniu odbornej úrovne slovenských vysokých škôl je práve zlepšenie dochádzky na pracovisko.

Z vedeckého hľadiska je možné mať voči použitým kritériám agentúry ARRA zásadnú výhradu, ktorá spočíva v tom, že medzi prvými dvoma kritériami (čas príchodu na pracovisko a čas odchodu z pracoviska) na jednej strane a vedecko-pedagogickou činnosťou na strane druhej, je jasný kauzálny vzťah. Detailnému štúdiu tohto vzťahu som venoval značnú časť svojej profesionálnej kariéry a jej výsledok možno zjednodušene zhrnúť do jediného grafu na obr. 2. Z neho nepopierateľne vyplýva, že dochádzková disciplína má na počet vyprodukovaných odborných publikácií, ako aj na kvalitu pedagogického procesu veľmi blahodárny účinok. Tento fakt je v rovine intuitívneho poznania síce známy už veľmi dávno, avšak exaktný dôkaz je takto jasne predložený teraz po prvýkrát.

Obr. 2. Graf na obrázku ukazuje vzťah medzi dochádzkovou disciplínou a vedecko-pedagogickou produkciou vysokoškolských učiteľov. Počas rokov 1995 – 1999 bol anonymný kolektív akademických pracovníkov ponechaný na tzv. dochádzkovú svojvôlu; obdobie rokov 2000 – 2005 reprezentuje umravnenie pomocou prísnej dochádzkovej disciplíny. Výskum bol urobený na štatisticky významnom súbore dvoch vysokoškolských pracovníkov (upratovačka a autor prednášky). S_sch je tzv. Schenenáciho koeficient vedecko-pedagogickej produkcie³. Pre optimalizáciu priebehu krivky bol použitý softvér „HOCHSTAPLER 4“ s manuálnou finálnou korekciou priebehu.

Obsahová náplň predmetu „dochádzková disciplína“

Doteraz predložené argumenty jasne dokazujú, že zavedenie predmetu „dochádzková disciplína“ by nebola len správnou reakciou na spoločenskú objednávku, ale zároveň by priamo ovplyvnila aj úroveň slovenských vysokých škôl. Negatívne reakcie spochybňujúce túto potrebu sa obvykle zakladajú na obavách, či je vôbec možné takýto predmet naplniť nejakým zmysluplným obsahom. Na prvý pohľad je jasné, že sa jedná o mimoriadne nekvalifikovanú námietku. Už iba zákadný kurz dochádzkovej disciplíny by mohol obsahovať tieto tri hlavné témy:

1. História a teoretické základy dochádzkovej disciplíny
   (Doporučený rozsah: jeden semester)
2. Kurz správneho vyplňovania dochádzkovej knihy
   (Doporučený rozsah: dva semestre)
3. Technické zabezpečenie sledovania dochádzky
   (Doporučený rozsah: jeden semester)

Prvá téma - história dochádzkovej disciplíny, je bohatá. Za oficiálneho zakladateľa tejto vednej disciplíny sa považuje I. V. Mičurin, sovietsky biológ žijúci v rokoch 1855 až 1935 (Obr. 3.) I keď tento vedec dosiahol veľké úspechy najmä pri šľachtení odolných druhov ovocia a zeleniny⁴, najväčšmi sa zapísal do histórie prírodných vied vyhlásením: „Ak nezačnete pracovať o šiestej ráno, nemusíte začať vôbec.“ (Sám vstával o deviatej hodine Moskovského času.) Niekdajší Zväz sovietskych socialistických republík je doteraz uznávaný ako miesto nevídaných úspechov tzv. „všeobecnej disciplíny“ - v známych sociálnych zariadeniach sa podarilo zaviesť prísnu dochádzku pre väčšinu populácie vrátane takmer vždy problematických intelektuálov a umelcov.

Druhý okruh tém predstavuje vyplňovanie tzv. dochádzkovej knihy. Jedná sa síce o intelektuálne veľmi náročnú tému, avšak pozitívnym faktom je, že už v súčasnosti existuje k tomuto predmetu študijná literatúra [1].

Posledný okruh tém predstavuje technické zabezpečenie sledovania dochádzky (obr. 4). Tu treba poznamenať, že v súčasnosti je registrácia príchodu a odchodu z z pracoviska viacmenej vyriešená a z vedeckotechnického hľadiska nepredstavuje vážnejší problém.

Obr. 3. I. V. Mičurin (1855 - 1935), sovietsky biológ a člen Akadémie ZSSR, sa preslávil výrokom: „Ak nezačnete pracovať o šiestej, nemusíte začať vôbec.“ Týmto sa stal zároveň aj zakladateľom novej vednej disciplíny v súčasnosti známej ako logistika. Už ako dvojmesačné dieťa sa I. V. Mičurin vyznačoval železnou disciplínou pri rannom pomočovaní, čo mu vydržalo takmer až do dospelosti.

Otázkou však zostáva, ako zabezpečiť kontrolu zamestnancov pri tzv. služobnom opustení pracoviska. Inými slovami ako zistiť, či namiesto návštevy Univerzitnej knižnice, ktorú ste si napísali do dochádzkovej knihy, nepôjdete do lesa na huby⁵. Históriu riešenia tohto problému by bolo možné tiež zaradiť do osnov diskutovaného predmetu. Prvýkrát som sa uvedeným problémom začal zaoberať už v roku 1980. Idea spočívala na dnes už úplne bežnom a triviálnom riešení, ktorým je sledovanie pohybu pracovníka pomocou inštalovanej malej vysielačky. Pretože dosah vtedajšieho zariadenia predstavoval iba asi 5 metrov, pre jeho testovanie bolo nutné vybrať objekt s relatívne malou rýchlosťou pohybu. Takúto požiadavku najlepšie spĺňala vypchatá kačica divá. Z dnešného hľadiska sa zdá byť vtedajšie riešenie prinajmenšom smiešne, avšak dôležitú úlohu tu hrala práve vizuálna kontrola objektu. Výsledkom týchto testov boli dva závery, ktoré bolo možno formulovať takto:

Vedľajší produkt vyššie popísaného výskumu bola veľmi kvalitná publikácia v renomovanom slovenskom časopise Náš pes [2]. Zaslanie článku do redakcie tohto časopisu bol vlastne omyl, pretože v tej dobe som sa mylne domnieval, že kačica divá patrí podobne ako pes medzi cicavce. Námietky vtedajšieho šéfredaktora neboli veľmi rozhodné, pretože sa pravdepodobne domnieval, že sa jedná o nejaký najnovší objav v oblasti biológie; uvedomoval si totiž, že som zamestnancom Prírodovedeckej fakulty UK.

Obr. 4. Obrázok ukazuje jedno z najčastejšie používaných zariadení na registráciu dochádzky zamestnancov, tzv. štikacie hodiny. Na rozdiel od dnešných čítačiek čípových kariet, toto zariadenie udržiavalo zamestnancov v relatívne dobrej fyzickej kondícii, pretože minimálne dvakrát za deň bolo nutné zmačknúť páku na ľavej strane prístroja. Táto prednosť sa najvýraznejšie prejavovala najmä u administratívnych pracovníkov. Jeho nedostatkom bol však asymetrický rozvoj svalstva rúk.

Obr. 5. Problém sledovania pohybu akademického pracovníka mimo pracoviska sa prvýkrát riešil pomocou malej vysielačky inštalovanej na chrbte kačice divej. Vedľajším výsledkom testovaného zariadenia bolo zistenie, že vypchatá kačica divá sa takmer nepohybuje.

Budúcnosť a perspektívy kontroly dochádzky

Ak by sme teda mali zhrnúť úlohy, ktoré je nutné realizovať pre ďalšie napredovanie slovenských vysokých škôl prírodovedného (prípadne aj technického) zamerania, možno ich sformulovať do dvoch bodov:

1. Zavedenie kurzov dochádzkovej disciplíny.
2. Sprísnenie evidencie dochádzky učiteľov.

Konečnou métou by bolo najmä právne vyriešenie problému inštalácie malých vysielačiek všetkým akademickým pracovníkom a sledovanie ich činnosti mimo pracoviska pomocou nového Európskeho satelitného navigačného systému Galileo. Takže ak by sme zistili, že napríklad Doc. Vladimír Protón, DrSc. si do dochádzkovej knihy zapísal návštevu Univerzitnej knižnice a následne by sa zistila sekvencia návštev ustanovizní, ktoré sú vyobrazené na obr. 6, rozhodne by to mal byť dôvod pre okamžité rozviazanie pracovného pomeru alebo prinajmenšom aspoň pre verejné pokarhanie pred nastúpeným akademickým senátom.

Ďakujem za pozornosť

Obr. 6. Vrchný obrázok ukazuje fragment z dochádzkovej knihy Doc. V. Protóna, DrSc. Ďalšie obrázky ukazujú, najdôležitejšie zastávky na jeho „pracovnej“ ceste. Poľahčujúcou okolnosťou bolo, že v posledných dvoch prípadoch šlo o reakciu na „akciové“ zníženie cien vybraných služieb a tovarov.

Literatúra

• [1] Jesenák K.: Kedy pracujú a kedy by mali pracovať vysokoškolskí učitelia, Quark 9, 38, 2006. [↑↑]
• [2] Jesenák K.: Štúdium sezónneho pohybu Kačice divej, Náš pes 4, 11 (1986). [↑↑]

Ak sa vám tento text páčil, alebo nepáčil napíšte na adresu jesenak[strudla]fns.uniba.sk. Ináč povedané: napíšte.