Ako spasiť želesznice

Jerguš Moravčík

Spása železníc neprišla ani z cestovania zadarmo a prekvapujúco, ani spásonosná trhová ekonomika nedostala úroveň našej hromadnej železníčnej dopravy ani len na dohľad svetovej špičky. Tým vzniká priestor na patavedecký zákrok.

Problematika železníc zahŕňa okrem iných napríklad nehodovosť. Nehody zjavne nie sú spôsobené systémovými problémami, vyšetrovatelia spravidla uvádzajú ako príčinu individuálnu ľudskú alebo technickú chybu. Havárie bývajú spôsobené

• poruchou zariadení alebo jedincov na železničných priecestiach,
• poruchou riadenia dopravy, rušňovodičov alebo zariadení (vykoľajenia, čelné alebo iné zrážky vlakov),
• poruchou nešťastníkov, ktorí hľadajú riešenie svojich problémov tvárou v tvár železničnému rušňu,
• niečím iným.

Personálna insuficiencia spôsobuje, že niektoré vlaky z grafikonu sú odrieknuté skrátka preto, že počet rušňovodičov nedovoľuje pokryť všetky plánované jazdy, a zároveň povinné intervaly odpočinku. Ako je to s pokrytím práce ostatných železničiarských profesií – ťažko povedať. Boli časy, keď adept na pozíciu rušňovodiča musel dva roky pracovať v depe na údržbe lokomotív, a k rušňovaniu ho pustili, až keď poznal mašiny od jedného konca k druhému. Okrem znalostí získali aj rešpekt predtým, než sa postavili do kokpitu ako rušňovodiči.

Technický stav zariadení na železnici odzrkadľujú často pozorovateľný prístup v našej spoločnosti – základný manažérsky nástroj je škrtanie nákladov na všetkých frontoch.

Grafikon je vcelku virtuálna záležitosť – nie je výnimočné, že vlaky sú na grafikone, ale v skutočnosti ich nikto nevidí. Môže to byť spôsobené už uvedenými príčinami, alebo je to praktická ukážka platnosti zákonov kvantovej mechaniky. Aj keď je pravdepodobné, že atómy vlaku vidíme prichádzať na koľaj číslo 6, nemusia tam vôbec byť.

Odstraňovanie existujúcich problémov prirodzene bežne prináša nové problémy, pričom nie vždy odstráni pôvodný problém. Niektoré modernizačné opatrenia spôsobujú znižovanie stavov personálu na staniciach a miznutie niektorých profesií.

Výpravcu s plácačkou už neuvidíte na každej stanici.

Technika predštartovacej kontroly preklepávajúceho brzdy kladivom na dlhej násade som nevidel ani nepamätám.

Posunovačov som tuším občas videl, ale aj tú prácu určite časom preberie niečo umelé. Je však šanca, že pri rýchlosti implementácie moderných technológií to nebude až tak skoro.

Staničný popíjač zanikne, až keď zanikne posledný staničný bufet.

Z pohľadu bežného cestujúceho väčšinu problémov znamená grafikon. Vlaky buď nechodia tak, ako je to uvedené, alebo nie sú ani naplánované na časy, kedy ich občania bežne potrebujú využiť hromadnú dopravu. Je to večný problém. Jeden zo symbolov večnosti je Uroboros – had požierajúci svoj vlastný chvost.

Uroboros, symbol večnosti, plodnosti a iných -ostí.

Práve tento symbol nás navádza na myšlienku cirkulárneho dopravného prostriedku. Jeden zo známych prípadov je výťah typu paternoster, iným (hoci v bežnom živote menej využiteľným) príkladom je húsenková dráha. V oboch prípadoch ide o systém, kde sú vozidlá/kabínky zoradené v kruhu a pri prevádzke sa okrem iného využíva aj to, že sa navzájom vyvažujú. V podstate to jediné, čo treba rozhábať sú prepravované osoby. S jediným rozdielom je možné využiť tento istý princíp pri preprave vlakom.

Označenie paternoster vychádza z výrazu pre večného boha jedného blízkovýchodného náboženstva. V prípade pozemnej prepravy (keď prepravovaná osoba nestúpa k nebesiam) je výstižnejšie než odkazovať sa na boha, odkazovať sa matku Zem.

Maternostra

Stačí navrhnúť jednu cyklickú jednosmernú trať tak, aby

• prechádzala všetkými slovenskými stanicami
• v každom okamihu smerovalo hore kopcom rovnaké množstvo vagónov, ako dolu kopcom

Na túto trať dáme jednu súvislú vlakovú súpravu tak, aby bola celá trať pokrytá vagónmi, resp. rušňom. Ak dodržíme horeuvedenú podmienku na výškový profil trate, všetky vagóny sa navzájom vyvážia, takže v skutočnosti bude treba rozhýbať iba hmotu cestujúcich.

Vlak typu maternostra.

Prvé, do čoho si verejnosť rýpne, je zrejme otázka aký má byť režim pri nastupovaní a vystupovaní. Ako rozhodnúť, kedy má vlak zastaviť. Riešenie tohto problému sa využívalo už pred desiatkami rokov pri jazde električiek. Električka išla takou rýchlosťou, aby sa dala pomerne bezpečne opustiť aj pripustiť za jazdy. Ak necháme vlakovú súpravu ísť rýchlosťou 4 až 6 kilometrov za hodinu, sme v suchu.

Výhody maternostry sú nesporné:

• Vlak je v každej chvíli vo všetkých staniciach, takže bez ohľadu na rýchlosť prepravy nemôže meškať.
• Prípadný nešťastník si nemôže vziať život skokom pred rušeň, lebo pred rušňom je posledný vozeň súpravy.
• Železničné priecestia zaniknú, pretože sú stále obsadené vlakom – nemôže teda dôjsť k nehode na priecestí.

Zmena paradogmy

Jedna zo zábavných skutočností súčasnosti je to, že na diaľnici stretávame v protismere nákladiaky, ktoré presúvajú rovnaký tovar opačnými smermi (napríklad sliepky zo Žiliny na juh, a sliepky z Grécka na sever). Je lacnejšie dohodnúť sa, že namiesto gréckych sliepok sa v Žiline budú predávať žilinské sliepky a namisto žilinských sa v Grécku predajú grécke sliepky. Ľudia sú tiež len komodita – či už ako pracovná sila alebo ako zdroj peňazí napríklad pre turizmus – a dá sa použiť to isté pravidlo – ľudia môžu míňať či zarábať peniaze tam kde sú, nie je dôvod presúvať sa kvôli tomu.

Dôsledok 1: Z uvedeného vyplýva, že vo maternostre nebudú ľudia, ktorí sa chcú presunúť, ale tí, pre ktorých je pobyt vo vlaku životnou voľbou. A môžu tam mať aj trvalé bydlisko. Je možné zaviesť viacero tried kupé – od prezidentského apartmánu s kuchyňou, kúpeľňou, jedálňou a spálňou až po dobytčák.

Dôsledok 2: Zjavne, keď vlak nebude slúžiť na presun cestujúcich, nezáleží na jeho rýchlosti, môže pokojne stáť. Nehybný vlak nepotrebuje takú významnú údržbu ako pohyblivý vlak. Navyše stojaca maternostra môže byť legislatívne označená ako obec, a ako najdlhšia obec na svete by bola určite zaujímavým turistickým lákadlom.

Dôsledok 3: Večný grafikon – vlak je neustále všade, takže grafikon netreba meniť. Železničné spoločnosti môžu prepustiť ľudí, ktorí tvoria grafikony.

Z diskusie

Kolega Jozef Vyskoč pripomenul, že vlak by sa predsa len mal pohybovať, aby hmotné produkty ľudského trávenia nepadali stále na to isté miesto. To je správna pripomienka, no v stojacom vlaku je zakázané používať WC, takže tento problém odpadá.

Na to kolegyňa Marta Moravčíáková upozornila na to, že remeslo zberačov hmotných produktov by sa mohlo vrátiť zo zabudnutia. To je možné, ak dáme v stojacom vlaku výnimku na používanie WC. Je možné pozdĺž vlaku zaviesť bio produkciu potravín, hnojenú produkciou vlaku.

Horeuvedený príspevok je postavený na pamäti autora, útržkov informácií z médi, rozhovorov, a to najmä s ľuďmi, ktorí cestujú vlakom a na fundamentálnych patavedeckých metódach výskumu a vývoja.